Podľa najnovších štatistík nemecká ekonomika, s ktorou je obchodne
Slovensko previazané, zaznamenala v 2. štvrťroku tohto roka najväčší
medzikvartálny pokles od začiatku vyhodnocovania týchto údajov v roku
1970. Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v období apríl-jún 2020
prepadol o 10,1 % oproti prvým trom mesiacom roka, keď medzikvartálne
klesol o 2,2 %. Pokles HDP majú za sebou aj Francúzsko, Španielsko,
Taliansko, ale i USA. "Slovenská ekonomika bola zasiahnutá najmä
výpadkami zahraničného dopytu, keďže Nemecko a Európska únia (EÚ) sú jej
hlavnými obchodnými partnermi. Sme presvedčení, že dno koronakrízy má
Nemecko a aj Slovensko už za sebou a v treťom kvartáli sa vrátime
k robustnému rastu, keďže vládne reštrikcie na spomalenie šírenia vírusu
sú uvoľňované a predstihové dáta už signalizujú oživovanie sa prakticky
všade vo svete," konštatuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Zároveň je presvedčený, že Slovensko je z hľadiska vývoja HDP v EÚ bezmocné.
"Malá a otvorená slovenská ekonomika závislá od zahraničného dopytu je
len pasažierom na rozkolísanej lodi v koronabúrke na mori externého
prostredia. Vláda nemá žiadne priame páky, ako sa vyhnúť negatívnym
dosahom koronašoku. Môže prijímať len opatrenia, ktoré budú zmierňovať
vplyvy pandémie," myslí si Pánis s tým, že sčasti to robí, no
fiškálne stimuly prichádzali pomaly, pomoc podnikateľskému sektoru bola
a stále je malá a byrokraticky relatívne náročná. "Vláda premrhala
príležitosť prísť s rýchlou odpoveďou vo forme veľkého balíka
'helikoptérových peňazí' a neskôr prijímať adresnejšie opatrenia.
Pripomínam, že stavanie sa do roly fiškálne zodpovedného je, z istého
uhlu pohľadu, v dnešných časoch značne neopodstatnené, keď Európska
centrálna banka de facto rozdáva peniaze zadarmo a nie je problém
refinancovať sa na trhoch," tvrdí Pánis.
Slovenská ekonomika naplno pocítila dosahy koronakrízy až v marci tohto roka. Ekonomika v prvom kvartáli klesla o 3,7 %. "Vývoj
v 2. kvartáli, za ktorý zatiaľ údaje nepoznáme, bude ale ešte výrazne
horší. Predpokladáme, že pokles slovenského HDP v 2. kvartáli dosiahne
až dvojciferné číslo. Na svedomí to bude mať hlavne prudký prepad
zahraničného dopytu a exportu. Ruku k dielu ale pridá aj slabšia
spotreba zo strany slovenských domácností," očakáva analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Vysvetľuje, že spotreba sa počas koronakrízového obdobia prudko
prepadla, čo bolo samozrejme dané aj tým, že obchody a prevádzky boli
zatvorené. "S postupným uvoľňovaním karanténnych opatrení ľudia opäť
dostávajú väčšiu chuť míňať, resp. majú chuť robiť aj to, čo počas krízy
nemohli. Opäť teda začínajú chodiť do reštaurácií, kaviarní či
obchodných centier a opäť nakupujú aj iné tovary, nielen potraviny
a lieky. Rozsah, akým koronakríza zasiahne spotrebu, ale ukážu až
nasledujúce mesiace," myslí si Glasová.
Vývoj bude záležať aj od miery nezamestnanosti. "Očakávame, že
spotreba bude aj v nasledujúcom období slabšia a ľudia budú k míňaniu
pristupovať opatrne. Pre vývoj v druhom tohtoročnom kvartáli bola
pravdepodobne typická slabá spotreba, kedy bol citeľný opatrný prístup
ľudí k míňaniu. To, ako dlho bude trvať takéto šetrenie zo strany
spotrebiteľov, bude závisieť od ekonomického vývoja," podotkla Glasová.
Pánis si myslí, že európske ekonomiky majú poklesy v dôsledku koronakrízy už za sebou.
"Katastrofálne čísla za prvý polrok a špeciálne druhý kvartál sú
pohľadom do spätného zrkadla. Predpokladáme, že už v treťom štvrťroku sa
ekonomika EÚ, ale aj americká, vrátia k robustnému rastu po tom, ako sú
uvoľňované reštriktívne opatrenia na spomalenie šírenia sa pandémie.
Signalizuje to celá séria predstihových ukazovateľov. Koronavírus
vyvolal síce najhlbšiu, ale aj najkratšiu recesiu v novodobej histórii.
Mala by byť obmedzená len na dva kvartály," očakáva Pánis.